Sen je čosi éterické, čo sa málokedy dá reálne uchopiť, dosiahnuť. Sen o bývaní je však trošku iný. Vo väčšine prípadov sa nám ho podarí viac či menej zhmotniť do reality nášho bytia. Čo znamená v slovenských pomeroch splnený sen o bývaní? Je to vlastný byt, alebo rodinný dom? V meste či na vidieku?
Priemerný občan by odpovedal: “Rodinný dom v prémiovej lokalite mesta s rozlohou cca 180 m2 a primeraným pozemkom, ktorý by nebol príliš veľký na kosenie a zároveň príliš malý na zabezpečenie intimity od susedov.“
Táto odpoveď nie je výsledkom reprezentatívneho prieskumu, ale názorom človeka pracujúceho v oblasti realít viac než 15 rokov. Ak sa s tým nestotožňujete, nevadí – nie ste priemerní!
Málokto však tento priemerný sen o bývaní dokáže naplniť. Hlavne kvôli obmedzenej kapacite „prémiovej lokality“ a s tým súvisiacej finančnej náročnosti ideálneho bývania. Aká je teda realita?
Niektorí uberú z nárokov na dom a ostane len byt, niektorí uberú aj z nárokov na lokalitu a ostane len byt v horšej lokalite. Iní sa ale rodinného domu vzdať nechcú a vyberú si satelitné bývanie. Veď to nie je tak ďaleko autom a tých 15 až 20 km prejdem autom za 15 minút.
Výhody takéhoto bývania sú nesporné – deti sa budú hrať vo vlastnej záhrade na udržiavanom trávniku, budú k nám chodiť kamaráti na grilovačku, každodennú dopravu mám vyriešenú, máme predsa auto, posedíme si v záhrade kedykoľvek budene chcieť.
Deti majú 12 rokov a rozhodli ste sa pre satelitný dom. Skôr sa nedalo, lebo deti boli ešte príliš malé a vy ste nemali dostatočne vysoký príjem na to, aby vám banka schválila hypotéku. Hľadáte pozemok, čo trvá pol roka. Kupujete, projektujete, vybavujete stavebné povolenie. Vysnívaný dom sa stavia.
No nie celkom vysnívaný, ale rodinný dom. Nedokončíte úplne všetko, lebo výstavba stála viac, než ste pôvodne plánovali.
Áno, kuchyňa je lepšie vybavená a ani s tou saunou a vírivkou ste nepočítali. Deti majú 14.Záhrada a niektoré drobnosti na dome nie sú dokončené, ale nevadí . Do roka to mám hotové. Deti majú 15.
Konečne sa odvážite zavolať kamarátov na grilovačku. Prídu s radosťou. Druhýkrát ale už prídu len niektorí, keď zistili, že za taxík domov zaplatil 50 €.
Do mesta je to len 15 – 20 km, ale cesta trvá ráno 50 a popoludní 40 minút. Zisťujete, že musíte odchádzať a prichádzať mimo dopravnej špičky. Ráno štartujete o 6:30 a vraciate sa o 18.30.Nedajbože si doma niečo zabudnúť – to je len 40 km denne navyše. Z posedenia na záhrade cez týždeň nie je nič, keďže domov prichádzate o 19.00 hladný ako vlk. Ešteže máme víkendy! Ale treba pokosiť trávnik, opraviť bránku, natrieť plot. Sobota je servisná – víkend sa cvrkol na jeden deň.
Aspoň tie deti sa môžu zahrať v záhrade. A s kým sa majú hrať? A koľko už majú rokov? A kam ich zase treba odviezť? Súkromného taxikárka nemáte a tak zastupujete aj v tejto funkcii. Za pár rokov sa deti chcú osamostatniť a vy ostávate sami v rodinnom dome a zisťujete, že je pre vás nadbytočne veľký. Izolujete tepelne poschodie, aby ste zbytočne nekúrili pre dvoch ľudí. Bývate len na prízemí, lebo máte problém chodiť po schodoch…
Splnený sen o bývaní. Tento scenár nie je vymyslený. Je to každodenná realita mnohých mojich kamarátov, známych a klientov. Nájdu sa aj takí, ktorí sú spokojní. Ktorým to vyhovuje. Hovoríme ale o priemere. A priemer spokojný nie je. Ak nie ste priemerní, tak tento blog nebol určený vám. Ale možno som niektorým zreálnil ich sny o bývaní ☺
A vám milí priatelia, ktorí plánujete kúpu domu, alebo bytu, želám šťastnú ruku pri výbere.